Osem minút s…

Rychlá debata se souborem / Zpravodaj Scénická Žatva

Bolo to tým cudzím jazykom, alebo v sobotu večer prišlo na javisko skutočne komické osvieženie? V štúdiu sa to hemží pre ochotníkov netradične veľkým počtom javiskového personálu v tričkách s nápisom V.A.D. Búrajú scénu, balia techniku, hudobné nástroje a rekvizity. Táto situácia mi z perso-náĺneho hľadiska pripomínala prevádzku veľkého profesionálneho divadla. Ihneď prosím hlavu kladnianskeho divadelného súboru V.A.D. Honzu Červeného alias Johna Reda o objasnenie. Ked’ to Honza rozmenil na drobné, išlo vlastne o troch technikov, ktorí sú nevyhnutní pri obsluhe technic-kých zariadení, svetla zvuku a videoprojekcie: „Zvyšok ansámblu vypĺňajú naše dcéry a manželky a d’alšia morálna podpora. Vystúpenie na Žatve sme poňali ako výlet, ked’že na Slovensku hráme po prvýkrát. V súbore sme mali aj alternáciu, čiže boli sme o niečo nervóznejší, než inokedy.”

„Je to technicky komplikovaná inscenácia. Mnoho detailov je nakľúčovaných, vyžaduje si veľa techni- ky, nastavenie rozličných tlačidiel a rytmický súlad. Ale väčšinu vecí si bežný divák nevšimne a ostanú na tmavej strane zákulisia,” vysvetľuje Honza.

Pochvaľuje si celkom dobrú odozvu od publika. -„Cítili sme, že diváci sa chytajú na komediálne časti a fóry. Publikum vnímalo aj komediálnu notu predstavenia, čo je pre nás vždy vzácne a bolo to veľké plus. Valériu hráme približne tri roky. Pevnú scénu nemáme. Ked’chceme mať skúšku, musíme si nájsť a zaplatiť priestor. V.A.D., čiže Veľmi Amatérske Divadlo, bol taký náš prvý názov súboru, skratka sa -vžila, ale na významy sa už pozabúdalo.”

Latrina Magika si zakladá na tímovom duchu. Honza potvrdzuje, že každý, kto má k téme a realizácii neustále odvahu niečo povedať, je aj tvorcom. Režisérsky s bor v najväčšej miere kočíruje Honza. „Ale, ako bolo možné vidieť, tak veľa hrám.” Zaujímalo ma, odkiaľ sa vzal nápad inscenovať text Víťézslava Nezvala.

„Dostal som tip na Nezvalovu knihu Valerie a týden divú, prečítal som si ju, a ihneď som vedel, že by sme – to mali spracovať a inscenovať. Predloha sa mi zdá veľmi divadelná, hoci s komplikovaným príbehom a surrealistickou atmosférou. Pomerne veľa sme di-na skutovali o forme inscenácie, čo z predlohy si zaslúži  pozornosť, v akom štýle, či bol dobrý nápad pri dať aj anglické texty piesní. Možno to bola trochu svätokrádež pre klasickú nezvalovskú češtinu,” hovorí režisér.  

V tom čase som pomerne veľa počúval kapelu The Dresden DoLls, ktorá ma silno ovplyvnila pri výbere formy. Je to presne štýl temného, punkového kabaretu. V ich textoch nájde poslucháč lákavé odkazy na sex a hororovú romantiku čer veného saténu.” Tvorcovia počas práce s textom napokon zistili, že v Nezvalovom príbehu neustále  niekto niekoho sleduje. Pribudol prívlastok peep. „Oproti moderným prvkom, ktoré sme do insce-nácie vniesli, je ťažiskovým tradičný, poetický jazyk, ktorý sme nechceli zmeniť,” dopĺňa Honza.

Na tempe predstaveniu neubrala ani alternácia predstaviteľky Valérie, pretože tú prvú vzali i na DAMU a zakázali jej hrať ochotnícke divadlo.

 pani Švoňavá

 

Z osnov diváckeho dennika

  1. Rozprávka o čerstvo dospelej Valérii a jej snoch. 0 tom, že je to všetko iba sen, sa dozvieme až úpine nakoniec.
  2. Melodráma o ukradnutej a zahrdúsenej obrúbenej sliepke, stratenej a znovuobjavenej náušnici.
  3. Feministickú prevahu riedia postavy mladého chlapca Orlíka a starého chlapa menom Tchor.
  4. Pitoreskná latrína, ktorá vo svojich útrobách skrýva prekvapivo mnoho.
  5. Reštaurácia u Latriny Magiky – dnešné menu – vajíčka na tvrdo á la hrkálky.
  6. Temný kabaret s permanentnými prvkami peep show.
  7. Technické problémy nie sú problémami, pokiaťto nie je problém pre diváka.